Na jednej strane mapy SR je Bratislava a okolie, kde sa dá vravieť o pracovných príležitostiach a iných príležitostiach súvisiacich s mestským životom. Bratislava je každému na očiach a preto je o ňu zo strany štátu a jeho rozvoja určitý záujem. Ale čo sa týka miest a okresov na opačnej strane mapy?
• Doslova ich môžeme nazvať zapadákovom a nechcem to myslieť ako urážku, ale ako fakt.
K tomuto tvrdeniu však musím napísať oveľa viac. Tie menšie mestečká a obce v deväťdesiatich rokoch minulého storočia z ekonomického hľadiska totálne upadli. Takmer žiadne výrobne, žiadna pracovná príležitosť a len nejaký jeden či dva obchody a „šenk“. Takto postihnutých miest nájdeme na mape SR dosť a vlastne zbadáme to aj na vlastné oči. Je rok 2017 a tá situácia je tam podobná, ak nie rovnaká. Poslanci si ten zapadákov všimnú raz za štyri roky, ak sa blížia voľby. Aj to len nachvíľu a potom „skutek-utek“.
• Z takéhoto ekonomického zriadenia môže vzniknúť záujem o kriminálnu činnosť a to nepreháňam, ako príklad Vám uvediem „Zlatý trojuholník.“
Čierna nad Tisou, Kráľovský Chlmec a Veľké Kapušany tvoria na mape spoločný tvar trojuholníka. Prečo však „zlatý“? No ono je to paradox. Tento trojuholník bol a stále je v ekonomickej biede, pri budovaní „sociálnej demokracie“ sa naň zabudlo a zabúda sa i dnes. Otvorila sa tam jediná pracovná príležitosť- práca na železnici. Inak takmer nič. Takže buď tam žili železničiari, alebo sa ľudia sťahovali preč. A tí ostatní? Tých ostatných si všimli kriminálne spolky, podsvetie. Dali im možnosť zúčastňovať sa pri pašovaní. Hlavne pri pašovaní cigariet, ktoré tu však boli „na čierno“. Ale začali tu vznikať i skupinky, ktoré si vytvorili vlastnú „bezpečnostnú službu“, no v podstate len násilím vyberali peniaze od každého, kto ich mal trošku viac. A zamestnanci polície? Týchto vecí ako pašovanie sa zúčastňovali takisto, privyrobili si úplatkami a chránila ich uniforma, mali automaticky rešpekt. V tomto trojuholníku sa ako spôsob obživy uchytila kriminalita a stala sa bežnou súčasťou. Ak tam niekto nebol železničiar, no ani nemal „kšeft“, musel sa tam cítiť ako cudzinec či návštevník z cudzej planéty. Pašeráctvo, násilie „ochranky“, policajti nerešpektujúci zákon a pod,…sa tam stalo v podstate zamestnaním. Vravíme o „Zlatom trojuholníku“ pre podsvetie.
• Ak tento trojuholník nezasiahne lepší ekonomický a sociálny rozvoj, občania si budú vykonávať nelegálne aktivity ďalej. Ak od niekoho chcem, aby dodržoval zákon, musím mu vytvoriť vhodné podmienky a dať mu najavo, že dodržiavať zákon sa oplatí. No v tomto trojuholníku je to naopak.