Quo vadis homine? Je technika a jej pokrok naozaj hnacím motorom ľudského pokroku?

Posted on Technika

Kde vlastne začal ten technický pokrok? A dá sa vôbec vystihnúť niečo, čo je nejakým vodítkom, niečo čo by nám ukázalo možný súvis medzi rozvojom človeka a rozvojom techniky?
Skúsme to s troma vecami:

  • Vynález kolesa

Najstarší nález kolesa súvisí zrejme s hrnčiarskym kruhom. Nájdené  „koleso“ bolo datované cca 5000 rokov pred Kristom. Až okolo roku 3500 pred Kristom je datovaný nález dvojkolesového vozíka. Oba nálezy sú zo Sumerskej ríše, v Mezopotámii (medziriečie), oblasť medzi riekami Tigris a Eufrat, dnešný Irak.

lokomotiva
 
Vynález kolesa jednoznačne patrí medzi TOP vynálezy, zjednodušil prevoz vecí, prácu na poli ale aj vojenské akcie. Známe sú egyptské či rímske vojnové vozy.
 

  • Vynález parného stroja

Prvý mechanický stroj poháňaný parou zostrojil Héron Alexandrijský v 1. storočí nášho letopočtu. Pokladal ho však len za hračku a k praktickému využitiu nedošlo. Až v roku 1765 bol Jamesom Wattom bol zostrojený prvý reálne použiteľný parný stroj.
Rozšírenie použitia tohto vynálezu bolo naozaj obrovské. Urýchlilo dopravu, výrobu, zjednodušilo ťažké práce.
 
Od tohto času začali existovať stoje a dopravné prostriedky, ktoré sa pohybovali či pracovali bez použitia zvieracej sily. To platí aj o spaľovacom, či elektrickom motore a strojoch.
 

  • Využitie elektrickej energie

Posunulo zase všetko dopredu.. Od svietenia, cez výrobu až po elektroniku, digitalizáciu a dnešný moderný svet. Komunikácia sa urýchlila, takisto matematické operácie, prevádzané v rôznych výrobných procesoch, internet a všetko ostatné čo vidíme dnes.
 
Užívame si rôzne technológie, výdobytky techniky nám uľahčujú život. Človek by si myslel, že život na zemi musí byť len lepší a lepší. Každý nech si urobí úsudok sám.
Už prvé ríše, ako je Babylon, Médsko Perská ríša, Egypt a tiež GréckoRímska ríša viedli vojny, utláčali svojich obyvateľov a hromadili bohatstvo pre niekoľko jednotlivcov, rodín, či nejaký druh kást. V prvej svetovej vojne zahynulo 9 600 000 vojakov a 7 000 000 civilistov. A v druhej svetovej vojne to bolo 22 756 700 vojakov, 34 026 700civilných obetí5 754 000 obetí židovského holokaustu.
 
Sú to obrovské čísla. Na jednej strane technika umožňuje žiť ľuďom vo všetkom možnom komforte, uľahčuje život a na druhej strane pomocou techniky sú ľudia zabíjaní, prenasledovaní a utláčaní .

V poslednej dobe sa objavujú správy o obavách z autonómnych robotických zbraní. Fyzik Stephen Hawking, vynálezca Elon Musk (majiteľ firmy Tesla a konkurent NASA v programe vesmírnej dopravy“), či filozof Noam Chomsky a s nimi najmenej  116 popredných expertov volajú po ich zákaze.

 sonda

Autonómne vojenské roboty budú schopné operovať samostatne, zvoliť cieľ, zabiť bez zásahu človeka.
 
Otvorenie tejto Pandorinej skrinky by znamenalo urobiť dostupným takéto zbrane hocijakému vojenskému režimu, diktatúre, či teroristickej organizácii. A to veru nevyzerá moc povzbudivo.
 
Z tohto pohľadu vyzerá technický pokrok tak trochu ako oheň, ktorý je dobrý sluha, ale zlý pán. Ľudstvo jednoznačne nie je na ceste zlepšenia, skôr vyzerá že je to naopak. Lepšia technika neznamená automaticky lepšie ľudstvo. A tak je naozaj na mieste otázka:
 

  • Quo vadis homine?

 
Tak kamže to kráčaš, ľudstvo? 

Quo vadis homine? Je technika a jej pokrok naozaj hnacím motorom ľudského pokroku?
Ohodnoťte příspěvek