V rozvinutej spoločnosti sa častokrát stáva, že sa postaví alebo odkúpi určitý podnik. Ak sa stavia nový, musí sa uvoľniť priestor, niekedy zbúrať park, ihrisko, inokedy okolitý les. Podnik sa však zadĺži a po roku skončí svoju činnosť. Priestor ostane vyrúbaný, budova opustená a pomaly chátra, je nevyužívaná a nepotrebná. Kto to rieši? Nikto. Prípadne záujemca, ktorý sa rozhodne podnik vzkriesiť. Lenže takýto záujemca sa ozve až po dlhej dobe, nepočítajúc dobu, kedy sa to byrokraticky vybaví. A to je ten najlepší možný prípad. Žiaden záujemca sa totiž ozvať nemusí.
Existujú skupiny ľudí, ktorí sú označovaní za Squatterov. Extrémisti? Teroristi? Nie, nič také si nemyslím. Ich myšlienka je veľmi jednoduchá, za to zaujímavá. Nájdu takúto opustenú budovu, bývalý podnik a jednoducho v nej žijú, dokonca ju prerobia a spravia z nej celkom sympatické priestory, v ktorých sa dá celkom šťastne existovať. Je to jednoduché, však?
Nie, nie je! Naše zákony sú na takéto veci v demokratickej dobe háklivé a neznesú, aby niekto býval bez papierov a povolenia, či zaplatenia za objekt. Je to smiešne. Zrazu si tú budovu každý všimne, pretože v nich vidia ľudí, ktorí za priestor nezaplatili. Už z nich ťahajú peniaze a ak nezaplatia, nemôžu sa v priestore pohybovať. Vždy sa nájdu ľudia, ktorým zrazu objekt chýba a chcú z toho ťažiť peniaze. Smiešne je, že až teraz, trochu skoro teda.
Takže v mnohých prípadoch príde policajné komando, vykopnú dvere, rozbijú okno, rozlámu stoly a squatterov násilím vyhodia, dokonca pošlú k súdu. Za nepovolený pohyb po objekte, ktorý raz možno niekomu bude chýbať a možno nie.
Squatteri si však nespravili dobré meno kvôli tomu, že takúto prerobenú budovu si zrazu všimnú aj narkomani. Poprosia squatterov o to, či by v budove mohli prespať. Tí sa niekedy zľutujú, no vráti sa im to v zlom. Narkomani ruku k dielu nepriložia, len sa sfetujú. Príde polícia, zbadá na zemi striekačky a už má celé hnutie squatterov nášivku feťákov a lenivcov.