Zatiaľ čo myšlienkové pochody mužov sú často veľmi jednoduché a nad vecami sa nezvyknú príliš veľa a zbytočne zamýšľať, ženy preberajú každú drobnosť až do detailov, prečo bývajú následne často menej šťastné a nespokojné ako so životom, tak aj so sebou samotnou.
Väčšina žien je od dávnych dôb detailistkami. Zakladajú si na veciach, nad ktorými veľa mužom ani len nenapadne zamýšľať sa. Napríklad či si oblečú bledo ružovú blúzku, alebo radšej lososovo ružovú, ktorá im viac pristane k očiam, a ktoré topánky sa k nej viac hodia. Je pravda, že sú to zbytočnosti a nepotrebné veci, ktoré im prinášajú iba zbytočné vrásky na čelo, ktorých sa tak veľmi obávajú.
V takýchto veciach teda konajú často krát prehnane, pretože považujú nepotrebné veci sa veľmi dôležité. Výhodou takéhoto ženského chovania však je to, že sú detailistkami aj v iných životných smeroch. Preto sú takými výbornými hostiteľkami, ale sa im darí udržiavať domácnosť čistú a usporiadanú podľa vzorca dokonalosti, čo by práve mužom mohlo naháňať až strach.
Nežné pohlavie má v sebe jednoducho niečo, čo im nedovolí sadnúť si, keď sa na kuchynskej linke povaľujú špinavé riady, kvety nie sú popolievané a oblečenie z práčky vyžehlené a poskladané v skriniach detí aj manžela. Tak stále upratujú a robia činnosti, ktoré vlastne nemusia robiť, pretože nie sú slúžkami ako svojich detí, tak ani svojho manžela. Jednoducho si nevedia pomôcť a chaos im naháňa hrôzu.
Problém je, že vo väčšine domácností je takýto vzorec bežný a ďalší členovia rodiny považujú takéto konanie za prirodzené a správne. Čiže žena naperie, vyžehlí oblečenie, navarí, postará sa o deti, poleje kvety, upečie koláč a spraví všetko potrebné popri tom, čo chodí do práce. Lenže tak by to byť nemalo, pretože to nie je ani trochu spravodlivé a čo je najhoršie, ľudia si tieto činnosti vôbec nevážia. Preto je nutné si uvedomiť, že matkám v domácnosti treba pomáhať pretože aj ako všetci iní.