Ak pustíme do prevádzky PC alebo notebook, cez monitor sa nám zobrazí každá jedna operácia. Od počiatočného spustenia operačného systému, cez prezeranie webu, až po sledovanie filmov a hranie počítačových hier. Za tieto úkony je zodpovedný čip vo vnútri počítača známy ako grafická karta. Čím má táto grafická karta viac MB, respektíve GB, tým je zobrazenie krajšie, detailnejšie a tým máme možnosť hrať i graficky dokonalejšie počítačové hry. Tento vnútorný komponent a jeho prácu ale musíme rozdeliť na dve časti. Čip je kombináciou grafickej pamäte a grafického procesora.
• Grafický procesor spracuje údaje z centrálneho procesora (CPU) a dokáže ich vyobraziť v grafickej podobe na monitore, čiže výsledkom je pozeranie filmu, hranie hry,… bez tohto postupu by tak počítač pracoval, ale nič by sa nezobrazovalo.
Existujú však relatívne časté a cenovo výhodnejšie alternatívy, kedy je tento čip uložený na základnej doske a je zdieľaný spolu s operačnou pamäťou, teda nie je samostatnou jednotkou, ale ťaží z výkonu operačnej pamäte procesora. To má pochopiteľne za následok síce funkčný, ale nie natoľko spoľahlivý a výkonný výsledok. Pri normálnych operáciách s počítačom takéto umiestnenie v podstate neprekáža, tento typ umiestnenia funguje, ale pri väčšom zaťažení (najmä ak spustíme hardvérovo náročnejšiu počítačovú hru) začneme vidieť nedostatky týkajúce sa takmer nedostačujúceho výkonu, teda sekanie, pomalé zobrazovanie,… skrátka celkový grafický efekt sa preukáže v podobe, v ktorej výkon grafiky a a ani výkon procesora nestíha, nakoľko ani jeden z nich nie je pre daný úkon dostatočný. Je to akoby dvaja športovci zdieľali iba jedno srdce. Síce zdravé a silné, ale pre dvoch iba dostatočné k bežnejším úkonom, nie k vrcholovému športovaniu.
• Pri výbere grafickej karty je tak dôležité pozerať na kapacitu jej pamäte (napr. 512 MB, 1GB,…), jej rýchlosť (frekvencií), veľkosť rozlíšenia, ale aj na typ zbernice pripojenej k základnej doske.