Až 11 krajín podpísalo dohodu týkajúcu sa vzájomného ázijsko-pacifického obchodovania, najnovším členom je aj Kanada. Dohoda vznikla ako reakcia na nedávne zavedenie povinných ciel Donalda Trumpa. Ázijské a pacifické krajiny tak vytvoria voľný obchod medzi sebou, čím budú vzájomne podporovať svoju ekonomiku bez vysokých poplatkov, aké by im hrozili za prevoz v prípade obchodovania s USA, a bez zbytočne zdržujúcich komplikácii a dohadov, aké by ich stretli pri obchodovaní s Európou. Vytvorili tak navzájom obchodujúci spolok, ktorý je v rámci možností pre tieto krajiny najideálnejším.
Pôvodná dohoda bola podpísaná už v roku 2015 a zahŕňala Spojené štáty, Japonsko a po ekonomickej stránke najvplyvnejšie štáty z oblasti Tichého Oceánu. Rozpor však nastal až nedávno, kedy sa Trump rozhodol z tejto dohody vystúpiť. Ostatným štátom tak odstupom USA hrozila až 40 % strata a tým pádom oslabenie ekonomiky. Pretože Spojené štáty tvorili až takmer polovičný podiel tohto vzájomného obchodovania. Zavedením ciel zo strany USA tak ostatné štáty obnovili štruktúru dohody aby vytvorili alternatívu, v ktorej by nemuseli byť závislé od tohto chýbajúceho člena a ďalšej spolupráce s ním, ktorá by po novom pre ostatné krajiny znamenala podstatne vyššie náklady.
• Ostávali im teda na výber 3 možnosti. Podvoliť sa Spojeným štátom s tým, že by tieto ostatné krajiny zostali v nevýhode kvôli vysokým poplatkom za clo, či hľadať nové spojenectvo s Eú, s ktorou by však bola nová spolupráca náročná a komplikovaná, alebo vytvoriť tak už spomenutú ázijsko-pacifickú dohodu s tým, že pôjde o voľný obchod vyhovujúci všetkým zúčastneným krajinám.
V tejto novej dohode však nepôjde čisto ibao obchodné záležitosti, ale budú sa preberať aj nové formy týkajúce sa napríklad práv a pracovným podmienok zamestnancov, ale aj nové plány pre ochranu životného prostredia a ešte mnohé iné sľubné dohody.